Život Prešova
online
online
EÚ: Nezamestnanosť je jedna z najväčších prekážok rastu Slovenska
29.05.2013 Bratislava
Bratislava/Brusel (TASR) - Jedným z najväčších problémov pre slovenské hospodárstvo je nezamestnanosť. EÚ v prípade SR v dnes zverejnenom dokumente Európskej komisie (EK) preto vyzýva na cielenejšie opatrenia pre znevýhodnených ľudí na trhu práce a účinnejšiu reformu politiky zamestnanosti.
V uplynulých mesiacoch Slovensko prijalo opatrenia s cieľom zreformovať aktívne politiky trhu práce. Úspech tejto reformy však bude závisieť od schopnosti verejných služieb zamestnanosti účinným spôsobom realizovať túto reformu. Uvádza sa to v dokumente EK zameranom na špecifické opatrenia pre každú členskú krajinu únie, v ktorom sa analyzujú národné reformné programy.
Komisia v tomto kontexte zdôraznila, že na Slovensku sú potrebné ďalšie cielenejšie opatrenia pre najviac znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Poskytovanie sociálnej pomoci by malo byť lepšie naviazané na aktivačné činnosti a potrebné je aj odstrániť demotivačné faktory v systéme daňových úľav pre tých, ktorí začínajú pracovať na slabo platených miestach.
Zvýšenie účasti žien a starších ľudí na trhu práce by tiež pomohlo zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a dosiahnuť vnútroštátny cieľ stratégie 2020 v oblasti zamestnanosti vo výške 72 %. Komisia upozornila, že návrat na pracovný trh matkám sťažuje nedostatok adekvátnych zariadení starostlivosti o deti, a to najmä do troch rokov ich veku.
Dokument pripomína, že nezamestnanosť mládeže na Slovensku je jedna z najvyšších v EÚ. Napriek reformným opatreniam v roku 2012 zameraným na zlepšenie kvality a relevantnosti vzdelávania pre potreby trhu práce je prechod zo školy do zamestnania naďalej náročný a systém vzdelávania nereaguje pohotovo na potreby trhu práce.
Financovanie vzdelávania na jedného obyvateľa je viac orientované na kvantitu než na kvalitu a podiel financovania určený na výučbové činnosti (učitelia, materiály a vybavenie) je nízky.
Vyššia kvalita vyššieho vzdelania
Zlepšenie kvality vyššieho vzdelania a spolupráca medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami by podľa EK takisto pomohli pri rozvíjaní dobre fungujúceho vedomostného trojuholníka, vyššej účinnosti a príťažlivosti investícií do výskumu a vývoja a pri zvyšovaní inovačnej kapacity slovenského hospodárstva.
Nedostatočne využitý pracovný potenciál sa týka aj marginalizovaných komunít, ktoré pri snahe vstúpiť na pracovný trh a do vzdelávacieho systému čelia veľkým prekážkam. Komisia upozornila, že v roku 2012 neboli prijaté žiadne účinné opatrenia a životné podmienky okrajových komunít vrátane Rómov ostávajú neľahké. V tejto súvislosti je podľa EK dôležité zintenzívniť snahu o zlepšenie výsledkov marginalizovaných skupín v oblasti vzdelávania a zabezpečiť, aby sa dospelým poskytovali cielené aktivačné opatrenia.
V uplynulých mesiacoch Slovensko prijalo opatrenia s cieľom zreformovať aktívne politiky trhu práce. Úspech tejto reformy však bude závisieť od schopnosti verejných služieb zamestnanosti účinným spôsobom realizovať túto reformu. Uvádza sa to v dokumente EK zameranom na špecifické opatrenia pre každú členskú krajinu únie, v ktorom sa analyzujú národné reformné programy.
Komisia v tomto kontexte zdôraznila, že na Slovensku sú potrebné ďalšie cielenejšie opatrenia pre najviac znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Poskytovanie sociálnej pomoci by malo byť lepšie naviazané na aktivačné činnosti a potrebné je aj odstrániť demotivačné faktory v systéme daňových úľav pre tých, ktorí začínajú pracovať na slabo platených miestach.
Zvýšenie účasti žien a starších ľudí na trhu práce by tiež pomohlo zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a dosiahnuť vnútroštátny cieľ stratégie 2020 v oblasti zamestnanosti vo výške 72 %. Komisia upozornila, že návrat na pracovný trh matkám sťažuje nedostatok adekvátnych zariadení starostlivosti o deti, a to najmä do troch rokov ich veku.
Dokument pripomína, že nezamestnanosť mládeže na Slovensku je jedna z najvyšších v EÚ. Napriek reformným opatreniam v roku 2012 zameraným na zlepšenie kvality a relevantnosti vzdelávania pre potreby trhu práce je prechod zo školy do zamestnania naďalej náročný a systém vzdelávania nereaguje pohotovo na potreby trhu práce.
Financovanie vzdelávania na jedného obyvateľa je viac orientované na kvantitu než na kvalitu a podiel financovania určený na výučbové činnosti (učitelia, materiály a vybavenie) je nízky.
Vyššia kvalita vyššieho vzdelania
Zlepšenie kvality vyššieho vzdelania a spolupráca medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami by podľa EK takisto pomohli pri rozvíjaní dobre fungujúceho vedomostného trojuholníka, vyššej účinnosti a príťažlivosti investícií do výskumu a vývoja a pri zvyšovaní inovačnej kapacity slovenského hospodárstva.
Nedostatočne využitý pracovný potenciál sa týka aj marginalizovaných komunít, ktoré pri snahe vstúpiť na pracovný trh a do vzdelávacieho systému čelia veľkým prekážkam. Komisia upozornila, že v roku 2012 neboli prijaté žiadne účinné opatrenia a životné podmienky okrajových komunít vrátane Rómov ostávajú neľahké. V tejto súvislosti je podľa EK dôležité zintenzívniť snahu o zlepšenie výsledkov marginalizovaných skupín v oblasti vzdelávania a zabezpečiť, aby sa dospelým poskytovali cielené aktivačné opatrenia.
0
www.ZIVOTPO.sk
